Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

zlomenina

porušenie celistvosti kosti následkom úrazu. Zlomenú kosť najprv napravili, narovnali do pôvodnej polohy prstami alebo pomocou povrazu preveseného cez trám. Končatinu pred fixáciou obalili čerstvým alebo údeným bravčovým sadlom, ku ktorému prípadne pridali posekaný krvavník (rebríček obyčajný) alebo koreň kostihoja. Alebo končatinu stiahli plátnom a poliali ju liehom. Nakoniec k nej priviazali dlhé šindle, laty z plota, rozštiepené lieskové prúty, pri úrazoch v lese kusy kôry. V Honte na urýchlenie hojenia prikladali na zlomeninu denne obklad z horúcich otrúb. Po zrastení kosti si postihnutý umýval končatinu odvarom z dubovej kôry alebo z bobovníka (potočnica lekárska). Na opuchliny pri zlomenine prikladali studené obklady alebo pijavice. Na naprávanie zlomenín i vykĺbených končatín sa zvyčajne v každej obci špecializoval niektorý liečiteľ, napríklad kováč alebo bača.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: liečiteľ, kováč, bača
Literatúra: Čajánková, E.: Liečenie. In: Banícka dedina Žakarovce. Bratislava 1956, 483-487.
Horváthová, E.: Ľudové liečenie. In: Horehronie II. Kultúra a spôsob života ľudu. Zostavil J. Mjartan a E. Plicková. Bratislava 1974, 301-322.