Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

zakliatie

(začarovanie, zaklnutie, zavinšovanie)

charakteristický motív pre veľkú časť čarovných rozprávok. Účinok sa dosahuje vyrieknutím slova bodaj, bodajby so želaním, aby sa niečo stalo (bodaj si skamenel, bodajby ste sa premenili na havranov), alebo pomocou čarovného predmetu (prútika, prsteňa, ihly). Príčina zakliatia sa niekedy ani nenaznačuje, podnetom však býva najčastejšie hnev či nenávisť a pôvodcom činu nepriateľská osoba (macocha, strigôň, ježibaba). Zakliaty človek sa premieňa na vtáka, zviera, hada, inokedy na kameň, je uväznený v zakliatom zámku, ponorený do jazera a hrdina ho postupne vyslobodzuje a podobne. K najrozšírenejším rozprávkam s motívom zakliatia v slovenskej tradícii prináleží verzia, v ktorej muž hľadá stratenú ženu a naopak žena, ktorá hľadá strateného muža. Tento motív je medzinárodne známy ako Amor a Psyché alebo Kráska a zviera.

Autor: Viera Gašparíková

Pozri aj: čarovné rozprávky, macocha, prsteň, strigôň, zaklínanie
Literatúra: Kiliánová, G.: Ľudová próza. In: Slovensko : Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 282-299.
Slovenské ľudové rozprávky I.-III. Ed. (zv. I) B. Filová; zv.(II-III) V. Gašparíková. Bratislava 1993; 2001, 2004.
Gašparíková, V.: Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Čarovné rozprávky slovenského ľudu zv. I-II. Bratislava 1984 - 1985.