Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

vred

(nežit, furunkel)

zápalové ochorenie kože a slizníc, prejavujúce sa bolestivými, hnisajúcimi zdureninami. V tradičnej medicíne rozlišovali napuchnutý vred, ešte nehnisajúci hluchý vred alebo krticu, tmavý pokolvar na nohách, hlbokú veržlinu pod pazuchou, ťažko hojivé osie hniezdo na krku a podobne. Vred v tele považovali za príčinu epilepsie, suchôt. Vred mohlo spôsobiť prejedenie, porobenie, porušenie zákazu sedieť na stole. Vred považovaný za démona vyháňali z tela zariekaním a gestom stierania, váľaním dieťaťa po troch hroboch a podobne. Krticu liečili dotykom s odrezanou nôžkou krta. Tečúce vredy utreli do šatky alebo do mince, ktoré zahodili. Kto ich zdvihol, dostal vredy. Vredy liečili aj ich umývaním v tečúcej vode na Zelený štvrtok a Veľký piatok. Racionálny význam malo umývanie vredov odvarom repíka, orgovánu, i prikladanie kaše z masla, ražnej múky a mlieka, aby vred vyhnisal.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: liečebné praktiky, epilepsia, suchoty, porobenie, démon, zariekanie, minca, Zelený štvrtok, Veľký piatok, stôl, nájdená vec
Literatúra: Čižmář, J.: Lidové lékařství v Československu 2. Praha 1946.
Holuby, J. Ľ.: Národopisné práce. Zostavil J. Mjartan. Bratislava 1958.
Horváthová, E.: Ľudové liečenie. In: Horehronie II. Kultúra a spôsob života ľudu. Zostavil J. Mjartan a E. Plicková. Bratislava 1974, 301-322.