Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

votívne predmety

(z latinského ex voto – zo sľubu)

predmety slúžiace v náboženstve ako obety a dary s cieľom nakloniť si nadprirodzené sily alebo boha, vyjadrujúce žiadosť o pomoc či poďakovanie za uzdravenie. Kresťanstvo takéto predmety (najmä plastiky a obrazy) a ich darovanie veriacimi v kostoloch a na pútnych miestach rešpektovalo a podporovalo od 16. storočia. Na území Slovenska prispeli k rozšíreniu votívnych predmetov v 19. storočí kláštorné dielne, ktoré vyrábali a predávali votívne obrazy a sošky svätcov z vosku. Najrozšírenejšie obetiny (nazývané aj ofery) symbolizovali ľudské končatiny a iné časti tela, dom či domáce zviera. Vyliate z vosku v drevených alebo sadrových formách ich vyrábali napríklad medovnikárske dielne J. Velicsa v Banskej Štiavnici, J. Vargu z Moldavy nad Bodvou, A. Kalužaya z Rajca, Farskovci z Topoľčian a predávali na jarmokoch aj priamo na pútnych miestach. Rozvoj votívnych obrazov maľovaných na skle ako špecifikum ľudového umenia stredoslovenskej banskej oblasti silne ovplyvnil kult Panny Márie a svätých. Okrem kostolov a pútnych miest ukladali veriaci votívne predmety aj na domáce oltáre.

Autor: Viera Feglová

Pozri aj: jarmok, púť, magické figúrky, obetiny, amulet, kút, medovnikárstvo
Literatúra: Matiegka, J.: Lidové léčení. In: Československá vlastivěda. Řada II. Národopis. Praha 1937, 323.
Danglová, O.: Ľudové umenie. In: Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry. Bratislava 2000, 269, 277.
Bednárik, R.: Zvyky výročné a príležitostné. In: Slovenská vlastiveda II. Bratislava 1943, 116-117.