Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

vodná žena

(vodná baba, vodná panna)

démonická bytosť ľudskej podoby súvisiaca s vodným prostredím; ženská obdoba vodníka. Predstava o vodnej žene, ktorou sa mal stať duch konkrétnej ženy utopenej na konkrétnom mieste, ktorá vábila a topila neopatrných ľudí, je známa len z niektorých oblastí Slovenska. Na strednom Slovensku boli známe vodné ženy, ktoré obývali močiare a hrdúsili v nich prilákaných okoloidúcich. Na južnom Slovensku žili v krútňavách a víroch riek, kde topili rybárov a plavcov. Na západnom Slovensku vystupovali v poverových podaniach vodné panny, ktoré spevom uspávali náhodných poslucháčov. Boli nebezpečné pre mladých mužov, ktorých vábili k hlbokým tôňam, kde ich utopili, aby sa s nimi mohli zasnúbiť. Ľudová fantázia ich nepokladala za družky vodníkov – partnerov si hľadali skôr medzi ľuďmi. Miestami mali vodné ženy podobu kačíc a zdržiavali sa pod mostmi.

Autor: Tatiana Cibulová

Pozri aj: démon, hlas, víla, vodník
Literatúra: Máchal, H.: Nákres slovanského bájesloví. Praha 1891.
Melicherčík, A.: Slovenský folklór. Chrestomatia. Bratislava 1959.