Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

vlkolak

(vlkodlak, vrkolak, vilkolak)

podľa poverových predstáv živý človek s nadprirodzenou schopnosťou premieňať sa na vlka; bytosť škodiaca ľuďom i hospodárskym zvieratám. Mohol sa ním stať človek zrodený zo styku ženy s upírom, človek narodený pri novom Mesiaci, človek s dvomi srdcami, mŕtvy, ktorého niesli na cintorín nohami napred. Niekedy stačilo napiť sa z vlčej stopy, a človek získal schopnosť meniť sa na vlkolaka. Kto sa ním raz stal, mohol sa premieňať hocikedy, ale k premene dochádzalo väčšinou v čase zimného či letného slnovratu. V podobe vlka alebo s ľudským telom a vlčou hlavou napádal ľudí i dobytok, dusil ich a dlávil. Mal zvieracie srdce, preto aj jeho povaha bola ukrutná; požieral neraz i vlastné deti. Predstava o vlkolakovi patrí do skupiny bytostí, ktoré stoja na hranici medzi svetom ľudí a prírodných démonov. Látky o vlkolakovi sú zastúpené aj v slovesnosti.

Autor: Tatiana Cibulová

Pozri aj: Mesiac, mora, pochovávanie, slnovrat, strigôň, upír, vlk
Literatúra: Gašparíková, V. - Melicherčík, A.: Slovanská mytológia a démonológia. In: Román, J.: Mýty starého sveta. Bratislava 1966, 426-460.
Maiello, G.: Vampyrismus v kulturních dějinách Evropy. Praha 2005.