Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

veštec

(vedomec, vedomník, vražec, zemský boh, pánbožko, bača, prorok)

bytosť polodémonického charakteru; človek s domnelými nadprirodzenými vlastnosťami a schopnosťami. Zaoberal sa veštením a magickým ovplyvňovaním budúcnosti neraz na hranici škodlivej mágie. Pomoc veštcov vyhľadávali tí, čo chceli poznať budúcnosť, odhaliť vinníka, páchateľa škody, zistiť, kde je ukradnutá či ukrytá vec, alebo tí, čo sa cítili byť urieknutí. Vedeli poradiť v ľúbostných záležitostiach, vo veciach pomsty či odstránenia protivníka, mohli mať aj schopnosti liečiteľov. Veštec uplatňoval svoje schopnosti na požiadanie, väčšinou za finančnú či naturálnu odmenu. V niektorých oblastiach Slovenska (Zamagurie, Spiš) splývala predstava o ňom s postavou baču – liečiteľa, jasnovidca, odrábača, ktorý bol objektom bázlivej úcty i rešpektu. Na rozdiel od domnelého pôsobenia stríg a strigôňov, pokladaného za jednoznačne negatívne, znalosti a schopnosti veštcov sa hodnotili ako užitočné a prospešné. Jeho ženským protipólom bola bohyňa – vedomkyňa a liečiteľka.

Autor: Tatiana Cibulová

Pozri aj: bača, bohyňa, ľúbostná mágia, liečiteľ, magické úkony, nápoj lásky, urieknutie
Literatúra: Máchal, H.: Nákres slovanského bájesloví. Praha 1891.
Melicherčík, A.: Slovenský folklór. Chrestomatia. Bratislava 1959.