urieknutie
(urečenie, úrek, úrok, ušknutí, zočina, z očí, z očí mu prišlo, z očí mu zavadilo)
podľa tradičných názorov ochorenie ľudí i zvierat, spôsobené pohľadom druhej osoby. Časté bolo u detí. Prejavovalo sa náhlou nevoľnosťou, plačom, zívaním. V Zemplíne ho mohlo vyvolať aj porušenie zákazu klásť dieťa na stôl. Urieknutie mohlo byť i príčinou hostca, prieste, zimnice, ba i smrti. Deťom proti nemu obliekali košieľku naopak, okolo hrdla alebo na zápästie im viazali červenú stužku. Urieknuté dieťa liečili úrokovou alebo priestnou vodou, do ktorej vhodili žeravé uhlíky, vliali roztavené olovo, vhodili omrvinky. Vodou dieťaťu umyli tvár, dali sa mu z nej napiť. Zvyšok vyliali na strechu, na pánty dverí. Urieknutie liečili i umývaním odvarom úročníka, okurovaním trieskami zo stola, opľutím tváre chorého a podobne. Urieknutý dobytok okurovali mäsom tchora alebo utierali spodnými mužskými nohavicami.
Autor: Juraj Zajonc
| Pozri aj: | moč, hostec, priesť, choroby hospodárskych zvierat, liečebné prostriedky, vajce, stôl, smrť, magické úkony, okurovanie |
|---|---|
| Literatúra: | Horváthová, E.: Ľudové liečenie. In: Horehronie II. Kultúra a spôsob života ľudu. Zostavil J. Mjartan a E. Plicková. Bratislava 1974, 301-322. Jakubíková, K.: Ľudové liečenie. In: Zamagurie. Národopisná monografia oblasti. Zostavil J. Podolák. Košice 1972, 263-269. Šmajda, M.: Poverečné spôsoby liečenia a zaklínania v ukrajinských obciach severovýchodného Slovenska. In: Nové obzory, roč. 13, 1971, 341-360. |