Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

sväteniny

rituály v katolíckej cirkvi, ktoré majú veriaceho pripraviť na následné prijatie milosti od Boha v siedmich hlavných rituáloch (sviatostiach). Delia sa na požehnania (osôb, predmetov a miest), zasvätenia (požehnania osôb za účelom dlhodobejšej alebo trvalej cirkevnej služby) a exorcizmy (malý exorcizmus vykonáva každý kňaz pri krste; veľký exorcizmus môže vykonávať iba biskupom špeciálne určený kňaz). Rituál vykonáva väčšinou vysvätená osoba (diakon, kňaz, biskup) a skladá sa z predpísanej modlitby, vykonania posvätného znaku (urobenie znaku kríža alebo položenie ruky) a pokropenia posvätenou vodou. Niektoré sväteniny privátneho charakteru môžu vykonať aj laici (nekňazi): urobenie znaku kríža na čele dieťaťa jeho rodičom, alebo modlitba pred a po jedle. V ľudovom kresťanstve sa posväteným predmetom a miestam pripisuje magický a ochranný účinok, aj keď oficiálne kresťanské učenie akúkoľvek magickosť týchto úkonov, predmetov alebo miest popiera a zdôrazňuje význam požehnania pre človeka, ktorý sväteninu prijíma. V tradičnej kultúre Slovenska sa posvätené predmety s pripísaným magickým účinkom využívali ako ochranný i liečebný prostriedok (napríklad posvätené bahniatka zastrčené za stropným trámom, sviečka požehnaná na sviatok Hromníc a zapálená počas búrky na ochranu domu i ľudí; okurovanie posvätenými bylinkami pri zimnici, horúčke a podobne).

Autor: Roman Kečka

Pozri aj: búrka, liečebné prostriedky, magické rastliny, magické prostriedky, svätenie, okurovanie
Literatúra: Horváthová, E.: Duchovná kultúra. In: Horehronie. II. Zost. J. Mjartan. Bratislava 1974, 247, 281, 283.
Dobšinský, P.: Slovenské obyčaje, povery a čary. Bratislava 1993, 122.