Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

súhvezdia

skupiny hviezd, ktoré spolu navzájom zdanlivo súvisia a vytvárajú na oblohe určitý obrazec. Hovorové názvy súhvezdí pochádzali najčastejšie zo živočíšnej ríše. Tradičné vedomosti o súhvezdiach a ich využívanie ako prostriedku na časovú a priestorovú orientáciu začali ustupovať so všeobecným rozšírením technických pomôcok a hodín. Od konca 19. storočia zostali najmä na určovanie času (pozícia v určitej časti noci na určitom mieste oblohy) dôležité: Veľký voz (bežnejšie známy ako Voz, Veľký medveď, Medvedica), Malý voz (na západnom Slovensku Vlačuhy), Plejády (Kurky, Kuriatka, na severnom a strednom Slovensku Kvoka, Prasiatka), Polárka (Severka, Severná hviezda) a Orion (Kosy). Podľa pozorovania tohto súhvezdia, ktoré sa objavuje na oblohe v noci na Filipa a Jakuba, pričom postupne mení svoju polohu, vedeli napríklad na Zamagurí určiť, koľko je hodín. Pozorovania polohy súhvezdí boli podkladom predpovedí počasia: Voz svieti celé leto, ale je vždy ináč obrátený: keď je hore ojom, bude celý deň pekne, keď je dolu ojom, znamená to príchod zlého počasia (Chorvátsky Grob).

Autor: Katarína Popelková

Pozri aj: hviezda, nebo, Jakub menší, hodina
Literatúra: Holuby, J. Ľ.: Národopisné práce. Zost. J. Mjartan. Bratislava 1958, 369-371.
Horváthová, E.: Príroda v svetonázorových predstavách slovenského ľudu. In: Studia academica slovaca, 6, 1977, 161-176.
Jakubíková, K.: Duchovná kultúra ľudu. In: Zamagurie. Národopisná monografia oblasti. Zost. J. Podolák. Košice 1972, 256.