Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

strom života

Svadobný stromec. Merník (okr. Michalovce), 1950. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: R. Ciho

jeden z variantov stromu sveta (latinsky arbor mundi), známy v mnohých mytologických a filozoficko–náboženských systémoch národov staroveku a stredoveku. Vyskytuje sa v rôznych obmenách. V biblických textoch stojí strom dobra a zla uprostred raja a prepožičiava nesmrteľnosť. Kozmický strom je často zobrazovaný na vrcholku skaly, niekedy ako vrchol stĺpa s vtákmi, hviezdami, ovocím a rôznymi lunárnymi zvieratami, chápaný ako centrum. Magický strom sa zobrazuje obrátený koreňmi hore (začiatkom 20. storočia bol tak upevňovaný vianočný stromček). V obradoch prechodu označuje zvrat, zmenu. Rastúci strom znázorňuje strom šťastia, ktorý zasadí otec pri narodení dieťaťa. Stromček zdobený jabĺčkami a orechmi bol v tradičnej kultúre Slovenska súčasťou svadobného sprievodu ako symbol opakovaného prežitia hriechu prarodičov, a býval tiež pri pohrebe mládenca či dievčaťa. Koniec životného cyklu symbolizuje jeho obraz na náhrobníkoch. Istý významový kód nesie i symbol jari – letečko, spojený s prechodom ročného obdobia z fázy zimy do jari, alebo máj. Zobrazovanie a prevrstvovanie významov stromu života prešlo zložitým vývinom a v obradoch je dnes ťažko dešifrovateľné.

Autor: Viera Feglová

Pozri aj: letečko, máj, náhrobník, obrady prechodu, pohreb slobodnej mládeže, svadobný sprievod, vianočný stromček
Literatúra: Danglová, O.: Dekor/ symbol. Dekoratívne tradície na Slovensku a európsky kontext. Bratislava 2001.
Václavík, A.: Výroční obyčeje a lidové umění. Praha 1959, 398.