Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

strom

V záhlaví hrobu zasadená ozdobná čerešňa. Bratislava, miestna časť Rača, 1973. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: S. Kovačevičová

trváca drevitá rastlina. Predstavy súvisiace s prejavmi uctievania stromov doloženými u Slovanov od stredoveku a od nich odvodené obyčajové úkony pretrvali na Slovensku miestami do 20. storočia. Týkajú sa nielen divorastúcich listnatých a ihličnatých stromov, ale i v záhradách a sadoch pestovaných ovocných stromov. S vierou, že duše zomretých sa môžu zdržovať v stromoch, súviselo pochovávanie v hájoch a sadenie stromov na hroby. Na predpokladaný vzťah medzi stromami a ľuďmi poukazuje viera, že kto vytne zdravý strom, do roka zomrie, ako aj zvyk známy z Hontu, kde otec, ktorého dieťa dovŕšilo siedmy rok života, zasadil ovocný strom a podľa jeho rastu usudzovali na ďalší vývoj dieťaťa. Počas menštruácie nesmela žena, v magickom zmysle nečistá, vyliezť na strom, pretože by vyschol. V magických praktikách pri liečení sa na stromy prenášali niektoré choroby: do kôry urobili zárez a vložili do nej handričku, ktorou stierali chorobu; choré dieťa preťahovali pomedzi konáre. Viacúčelové použitie v ochranných, liečebných a plodonosných praktikách mali brezové, vŕbové a lieskové prúty. Priebeh vegetačných fáz a života stromov bol zdrojom predpovedí a veštieb o počasí, ale i zdraví a šťastí.

Autor: Katarína Popelková

Pozri aj: duša, hrob, pochovávanie, predpoveď, priesť, zeleň, žaba, liečebné praktiky, nahota
Literatúra: Horváthová, E.: Príroda v svetonázorových predstavách slovenského ľudu. In: Studia academica slovaca, 6, 1977, 161-176.
Horváthová, E.: Tradičné prejavy duchovnej kultúry. In: Stará Turá. Zost. J. Michálek. Bratislava 1983, 176.
Horváthová, E.: Zvyky a obrady. In: Hont. Tradícia ľudovej kultúry. Banská Bystrica 1988, 479.