Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

strigôň

(bosorák, čarodejník)

polodémonická bytosť; človek vyznačujúci sa nadprirodzenými vlastnosťami a schopnosťami; mužský náprotivok strigy. V ľudových predstavách sa rozlišovali (1) osoby s vrodenými škodlivými vlastnosťami, zrasteným obočíma, prenikavým pohľadom, ktorým mohli urieknuť aj bez zlého úmyslu, a (2) osoby, o ktorých sa verilo, že získali čarodejnú moc priamo od diabla a používali ju na ciele ľuďom i zvieratám škodlivé. Mohli privolávať nepriaznivé počasie, ničiť úrodu, škodiť úžitkovým zvieratám, pripravovať ľudí o zdravie, o rozum aj o život, porobiť im. Predpokladalo sa, že niektorí strigôni majú aj užitočné vedomosti a schopnosti – liečenie bylinkami a zariekaním, pomoc pri urieknutí, veštenie budúcnosti. Považovali sa za nich najmä bačovia. Tým sa okrem odborných vedomostí súvisiacich s chovom zvierat pripisovali aj znalosti a schopnosti nadprirodzeného charakteru. Podľa druhu ich pôsobenia sa rozoznávali bačovia – jasnovidci, liečitelia, porábači či odrábači.

Autor: Tatiana Cibulová

Pozri aj: bača, búrka, čert, liečiteľ, liečebné praktiky, liečebné prostriedky, mágia, magické úkony, porobenie, striga, urieknutie, veštec, zariekanie
Literatúra: Máchal, H.: Nákres slovanského bájesloví. Praha 1891.
Melicherčík, A.: Slovenský folklór. Chrestomatia. Bratislava 1959.
Horváthová, E.: Tradičná duchovná kultúra. In: Michálek, J. a kol.: Ľud Hornádskej doliny. Košice 1989, 281-285.