Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

strašidelné miesta

miesta spojené v ľudovom poverovom myslení a rozprávaní s osobami, dejmi, predmetmi a okolnosťami, ktoré vyvolávajú strach a rešpekt. Vnútri obcí k nim patria most, krčma, fara, kostol, mlyn, kasáreň, vojenský sklad, pracháreň, ruiny stavieb, ktorých účel a skutočné fungovanie vyvolávali u obyvateľstva dohady a podozrenie z nečistých vecí. V extraviláne sú to cintorín, márnica, potok, rybník, močiar; miesta, kde sa stala vražda alebo samovražda; vzdialené, opustené a ťažko prístupné miesta (priepasti, vodopády, jaskyne); hranice chotárov, krížne cesty, miesta výskytu zbojníkov; miesta spojené s mučením, väznením, vykonávaním rozsudku smrti (šibenica, katov dom). Všetky súvisia s duchmi, dušami, revenantmi alebo nečistými silami. Podľa démonologických rozprávaní a povestí prichádzali na tieto miesta v magicky účinnom čase (polnoc, čas, keď sa odohrala strašná udalosť) znepokojovať pozostalých alebo sa pomstiť vrahom. Status strašidelnosti všeobecne majú mosty (pod nimi sa skrývajú mŕtve duše; je to vstup do pekla) a močiare (v nich sa skrývajú duše nekrstených detí, svetlonos), iné miesta sú spojené s konkrétnou overiteľnou udalosťou. Zvýšený záujem vyvolávali hrady, zámky, kaštiele a ich ruiny, miesta vojnových bitiek a významných vojenských operácií, živelných pohrôm. Vzťah k strašidelným miestam sa zrkadlí v chotárnych názvoch ako Nekrstenec, Žalostiná, Pri šibeniciach, Besná, Dievčia skala, Obesená, Kostlivec.

Autor: Ľubica Chorváthová

Pozri aj: biela pani, cintorín, duch, duša, čert, vodník, márnica, most, samovrah, svetlonos, krížne cesty
Literatúra: Bănateanu, T.: Hádzanie kameňov a vetví na hroby. In: Slovenský národopis, roč.19, 1962, 438-449.
Polívka, J.: Súpis slovenských rozprávok I-V. Turčiansky Svätý Martin 1923 - 1931.