Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

samovrah

človek, ktorý sa sám dobrovoľne usmrtí. Podľa tradičného názoru odsudzujúceho samovraždu ako neprirodzený, cirkevným učením zakázaný spôsob smrti, sa zaradil medzi nečistých mŕtvych a je pravdepodobné, že sa stane revenantom. Odsudzujúci vzťah ľudu i cirkvi nedovoľoval pochovávať samovrahov do posvätenej pôdy cintorína. Verilo sa, že ich zem neprijme alebo spôsobia živelnú pohromu (víchricu, povodeň, katastrofálne sucho, neúrodu). Najčastejšie ich pochovávali priamo na mieste, kde si siahli na život (napríklad v hore), ak to nebolo možné, na krížnych cestách. Na hrobe okoloidúci navršovali mohylu z kamenia a haluzí, ktorá mu mala buď zabezpečiť pokoj na druhom svete, alebo zabrániť vychádzať z hrobu. Samovrahov často pochovávali do tej časti cintorína, kde nebola posvätená pôda (pri plote). Odmietali sa im kresťanské obrady a nesmelo sa im ani zvoniť (zvony by stratili účinnosť pri zaháňaní živelných pohrôm). Rozšírená bola viera, že víchor spôsobuje obesenie sa človeka.

Autor: Ľubica Chorváthová

Pozri aj: cintorín, krížne cesty, revenant, pochovávanie
Literatúra: Botík, J. (ed.) a kol.: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku s osobitným zreteľom na etnickú a konfesionálnu mnohotvárnosť. Bratislava 2001.
Horváthová, E.: Duchovná kultúra. In: Horehronie. Ed. J. Mjartan. Bratislava 1974, 272.
Polívka, J.: Súpis slovenských rozprávok. Zv. I-V. Turčiansky Svätý Martin 1923 - 1931.