Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

Runa

(zemná pani)

démonická bytosť ľudského vzhľadu s výraznými znakmi prírodných démonov (zeme, vody, vzduchu, ohňa). V ľudovej viere okolitých národov nie je známa jej obdoba, ide pravdepodobne o špecificky slovenskú poverovú predstavu. Podľa poverových rozprávaní bývala pod zemou a mala výzor mohutnej ženy s dlhými, neraz zlatými vlasmi a s veľkými prsníkmi, ktorá bývala s mužom a množstvom detí. Niekde ju popisovali ako zlatovlasú pani v bielych šatách so zlatým kľúčom za pásom, ktorá opatruje veľa detí (predstava blízka víle). Ako zemná pani vládla nad nerastmi a pokladmi, miesto ich výskytu prezradila iba tomu, kto jej prisľúbil svoje dieťa. Mnohodetnosť bola pre Runu charakteristická; kradla tiež deti nepozorným matkám, čo ju stotožňuje s iným prírodným démonom, bohynkou. V banských oblastiach stredného Slovenska, najmä v Gemeri, ju popisovali ako vládkyňu zlatých baní , ktorá môže dotykom pozlátiť akúkoľvek vec. Miestami mala Runa skôr podobu lesného démona s telom husto porasteným srsťou (zhodné črty s grgalicou). V ľudovej fantázii mužským protipólom Runy je Kovovlad, pán podzemných pokladov.

Autor: Tatiana Cibulová

Pozri aj: bohynka, démon, grgalica, Kovovlad, víla, banícke obyčaje
Literatúra: Máchal, H.: Nákres slovanského bájesloví. Praha 1891.
Melicherčík, A.: Slovenský folklór. Chrestomatia. Bratislava 1959.