Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

rodička

žena počas pôrodu, tesne pred ním alebo po ňom, v tradičnej kultúre opradená množstvom povier, racionálnych a magických praktík. Tie, ktoré mali racionálny základ, prispievali k úspešnému pôrodu a dobrému zdravotnému stavu jej i dieťaťa. K prehĺbeniu jej priestorovej, pracovnej a sociálnej izolácie prispievali tie, ktoré boli založené na predstave o magickej nečistote rodičky. Pomoc a pozornosť sa týkali najmä prvorodičiek (prvôstka), zo strany kmotry či susedy boli však záväznou normou a vecou spoločenskej prestíže aj pri ďalších pôrodoch. V mnohých obciach bol v 1. polovici 20. storočia záväzný sled potravín, ktoré kmotra a okruh príbuzných žien postupne prinášali do domu rodičky. Časť skonzumovala sama, časť bola určená pre návštevy žien (nosenie do kúta, opačky, zažierky, pocta) a na krstiny. Keďže alkohol mal podľa ľudovej predstavy prinavrátiť rodičke silu, zvykli jej ho podávať vo veľkých množstvách hneď po pôrode, čo pretrvávalo aj vtedy, keď ženy začali rodiť v nemocnici. Rodičovstvom sa zmenilo sociálne a právne postavenie ženy v rodine (mohla spávať v izbe medzi ženami-matkami), upevnil sa zväzok nevesty s mužovou rodinou.

Autor: Zuzana Beňušková

Pozri aj: narodenie, pôrod, radostník, tehotenstvo, kmotor, kmotra, kútna plachta, krstiny, pálenka, vdovské právo
Literatúra: Jakubíková, K.: Rodinné obyčaje. In: Tradície slovenskej rodiny. Zost. M. Botíková. Bratislava 1977, 161-188.