Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

remeselnícke obyčaje

Remeselnícky alegorický voz. Bratislava, 1935. Archív Michala Kaľavského

tradíciou ustálené postupy správania spoločenskej vrstvy remeselníkov. Ich hlavnú zložku tvorili tradície z obdobia existencie cechov. K najvýznamnejším patrili oslavy nadobudnutia kvalifikácie, cechové zhromaždenia a voľby cechmajstra, oslavy kalendárnych sviatkov, pohreby majstrov, deň svätca, ktorý bol patrónom cechu. Prechod z nižšieho stupňa remeselníckej hierarchie do vyššieho – z učňa na tovariša, z tovariša na majstra – sa spájal s obradovými úkonmi. Tvorili ich rôzne skúšky adeptov, ponaučenia či predpísané hostiny. Významnú spoločenskú úlohu plnili fašiangové zvyky cechov, najmä spoločné trojdňové zábavy remeselníkov. Ich hlavnými organizátormi boli mäsiari. Známe je nosenie mäsiarskych učňov na brvne po uliciach a trhanie husí. Debnári tancovali takzvaný obručový tanec. Väčšina remeselníckych obyčajov má širší európsky pôvod.

Autor: Michal Kaľavský

Pozri aj: cech, mäsiar, remeslo, remeselník, remeselnícky patrón, cechmajster, tovariš, učeň, fašiangy, debnársky tanec
Literatúra: Horváthová E.: Remeselnícke zvyky v Kežmarku na počiatku minulého storočia. In: Acta ethnologica slovaca 1. Bratislava 1974, 123-136.

galéria