Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

rakva

(truhla, truna)

schránka, v ktorej sa do hrobu pochováva mŕtvy. Na území Slovenska sa všeobecne začala používať koncom 18. storočia. Rakvy zhotovovali z drevených dosák sami príslušníci rodiny alebo tesári či stolári po tom, čo mŕtve telo odmerali paličkou nazvanou merťuch. V rámci obyčajových prejavov a predstáv spojených s úmrtím bola jej príprava súčasťou pohrebných obradov. Úprave truhly a veciam, ktoré sa do o nej dávali, sa venovala mimoriadna pozornosť. Aby rodinu nepostihla neúroda a telo prirodzene zotlelo, nesmeli sa do truhly dostať slama, seno ani perie. Mŕtveho oblečeného v šatách zvykli dávnejšie do truhly zabaliť aj do bielej plachty, v ktorej prestrihli otvor na tvár, k nohám mu položili uzlíček so sväteninami, niekde aj šípové a hlohové prúty. Realizované magické praktiky súviseli najmä s predstavami o potrebe zabezpečenia problematických mŕtvych (s podozrením na vampirizmus), ochrane pred revenantizmom, možným vracaním sa zomrelého (ak by napríklad mŕtveho v rakve vynášali z domu a vnášali na cintorín nie nohami, ale hlavou napred). V snahe zamedziť mŕtvemu, u ktorého sa predpokladalo možné navracanie sa na svet, opustiť rakvu, omotávali ju pred spustením do zeme železnými reťazami alebo aspoň tŕňovými prútmi.

Autor: Tatiana Cibulová

Pozri aj: hrob, pohreb, pochovávanie, revenant, upír
Literatúra: Chorváthová, Ľ.: Pohrebné hry, stráženie mŕtveho a vampirizmus v Strednej Európe. In: Krekovič, E.: Kultové a sociálne aspekty pohrebného rítu od najstarších čias po súčasnosť. Bratislava 1993, 76-80.
Feglová, V. – Jakubíková, K.: Rodinné obyčaje. In: Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry. ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 230-232.