Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

pôst

Klepáč (pôstne klepaľo), ktorým sa počas veľkonočného týždňa namiesto zvonov zvolávali ľudia do kostola na obrady. Malatiná (okr. Dolný Kubín), 1973. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: E. Siegelová

zdržanie sa jedenia vôbec alebo len mäsitých a mastných pokrmov v určité dni; v náboženskom zmysle prejav kajúcnosti a očisty. Pôstny poriadok sa v kresťanstve vyvíjal od 4. storočia a vymedzil pôsty jednodňové (napríklad streda, piatok, vigílie), viacdňové (suché dni), trvajúce dlhšie obdobie (štyridsaťdňový veľký pôst pred Veľkou nocou), ďalej obyčajné a prísne (Veľký piatok). V súčasnosti sa vyžaduje cirkevný pôst u rímskych katolíkov na Veľký piatok, Štedrý deň a (čo platí aj u protestantov) každý piatok. V pôstnom období boli zakázané zábavy, spev, tanec, svadby, hostiny, varili sa pôstne jedlá. Posledná tanečná zábava pred adventom bola na Katarínu, zábavy sa tradične nekonali ani v období veľkého pôstu. Ak ochorel člen rodiny, príbuzní sa postili, aby sa uzdravil, alebo aby mal ľahkú smrť; pôst sa prijímal aj za narodenie potomka, získanie dobrého muža. Býval súčasťou magických praktík, najmä pri veštení a čarovaní, pri búrke, zatmení, v blízkosti smrti, v čase zvýšenej aktivity zlých síl.

Autor: Viera Feglová

Pozri aj: advent, búrka, smrť, Katarína, ľúbostná mágia, Popolcová streda, Štedrý deň, pôstne jedlá, Veľký piatok, vigília, magické úkony, veštenie, čarovanie
Literatúra: Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986, 54.
Horváthová, E.: Tradičné prejavy duchovnej kultúry. In: Stará Turá. Zost. J. Michálek. Bratislava 1983, 165.