Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

pôrod

(zľahnúť, lámať kolesá, rozsypala sa)

vypudzovanie plodu a plodových obalov z tela matky. V tradičnej kultúre sa vytvorili racionálne i magické praktiky na zabezpečenie jeho úspešnosti. Ženy rodili prevažne doma v prítomnosti pôrodnej baby a starších žien z príbuzných. Podľa predstavy, že všetko, čo je v miestnosti zaviazané alebo zatvorené, prekáža dieťaťu v príchode na svet, rodičke rozplietli vlasy, odomkli truhlicu a podobne. Pri ťažkom pôrode ju masírovali masťami, dávali jej piť odvary, dvíhať alebo ťahať ťažké predmety. Niekde sa vyžadovala prítomnosť muža rodičky (Horehronie, Hont, Šariš); podľa tradičných predstáv mal prevziať na seba časť bolestí, a tým jej uľahčiť utrpenie. Na vypudenie placenty mala rodička dúchať do fľaše alebo ju naparovali nad odvarmi. Po pôrode bola s dieťaťom umiestnená za kútnou plachtou. Lekára volali k pôrodu len vo veľmi ťažkých prípadoch. Pôrod cisárskym rezom na Slovensku vykonávali chirurgovia a pôrodníci až koncom 19. storočia, keď boli zriadené aj prvé pôrodnice (v Bratislave r. 1885). Povinné rodenie v nich bolo nariadené v 50. rokoch 20. storočia, ale ešte do 70. rokov sa v niektorých oblastiach príležitostne rodilo aj doma.

Autor: Zuzana Beňušková

Pozri aj: čepček, kút, kútna plachta, narodenie, pôrodná baba, rodička, uzol
Literatúra: Jakubíková, K.: Rodinné obyčaje. In: Tradície slovenskej rodiny. Zost. M. Botíková. Bratislava 1977, 161-188.
Horváthová, E.: Zvyky a obrady. In: Hont. Tradície ľudovej kultúry. Zost. J. Botík. Martin 1988, 468-548.
Mjartan, J.: Hornonitrianske zvyky pri narodení. Horná Nitra 6, 1974, 53-88.