Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

popol

sivý práškovitý zvyšok po spálení látok rastlinného, prípadne aj živočíšneho pôvodu. V poľnohospodárstve sa používal ako minerálne hnojivo, z drevného popola sa robil lúh na pranie a bielenie (zváranie). V duchovnej kultúre je popol ako symbol smútku, pokánia, pominuteľnosti a očisty známy v mnohých kultúrach sveta. Zo starožidovskej tradície ho prevzalo aj kresťanstvo. V tejto funkcii sa ním natieralo čelo, umýval sa ním všetok riad na Popolcovú stredu. Popol, a najmä sadze sa používali pri maskovaní. Veštenie z čiar v popole patrí k staroslovanským vešteckým praktikám. V kalendárnych obyčajoch sa využívala jeho ochranná funkcia: na Ondreja, Katarínu, Mikuláša, Juraja sa hádzali hrnce s popolom do domov, v ktorých bývali dievky; na Jána Krstiteľa sa v Gemeri, Honte, Novohrade a Turci popol z jánskych ohňov sypal na ľan a konope. U Rusínov si nevesta odnášala do mužovho domu popol z domácej pece – sídla rodových predkov.

Autor: Viera Feglová

Pozri aj: hnojenie, Ján Krstiteľ, Juraj, Katarína, Mikuláš, kult predkov, maska, Popolcová streda, veštenie, ľan siaty, konopa siata
Literatúra: Feglová, V.: Kalendárne obyčaje. In: Slovensko : Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 190-214.