Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

obchôdzky

Betlehemci z Heľpy (okr. Brezno), 1942. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: M. Kosová

chodenie obradníka alebo skupiny obradníkov z domu do domu a konanie obradu v dome či na priedomí. Dominuje v nich magický princíp priania prospechu alebo ochrany vyjadrený v piesňach, vinšoch, úkonoch, gestách, v používaných predmetoch, oblečení, maskách či tancoch. Význam obchôdzok je určený príležitosťou, pri ktorej sa uskutočňujú (predvianočné, vianočné, fašiangové, jarné). Základom býva vinšovanie, ktoré vo vianočnom a novoročnom čase máva podobu koledovania. Špecifické je polazovanie, obmedzené na susedov či príbuzných. Obecní služobníci, pre ktorých bola odmena súčasťou celoročnej mzdy, chodili na obchôdzky jednotlivo (pastier na Štedrý deň – 24. december, hlásnik na Mláďatká – 28. december), obchôdzky rovesníckych skupín bývali početnejšie. V predvianočnom období sa konali obchôdzky maskovaných Barboriek a Lucií, vinšovníkov po kolede a s oceľou, hry a sprievody maskovaných postáv. Vo vianočných obchôdzkach bolo zaužívané predvádzanie hier, vinšovanie do nastávajúceho roka deťmi i dospelými v príbuzenských a susedských domoch, spievanie kolied pod oblokmi. Dodnes sú rozšírené fašiangové obchôdzky s maskami i bez nich. Jarné sa sústreďujú k Veľkej noci, k májom a Turícam.

Autor: Daniel Luther

Pozri aj: koledovanie, Katarína, máj, Barbora, Mikuláš, Lucia, Tomáš, oceľovanie, Štedrý deň, Božie narodenie, Štefan, Mláďatká, Silvester, Nový rok, Traja králi, Blažej, Gregor, fašiangové obchôdzky, vianočné hry, trojkráľová hra betlehemská hra, hra o Herodesovi, hra o Adamovi a Eve, hra o Jozefovi a Márii, hra o svätej Dorote, Morena, letečko, Veľká noc, chorovody, Turíce, obrad, vinšovanie, hlásnik, maska, prosperitná mágia, pastier, koleda
Literatúra: Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.

galéria