Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

nahota

obnažené telo alebo jeho časť ako podmienka realizácie magických praktík. Ak bol cieľom pôsobenia praktiky človek, nahota mala zabezpečiť priamy kontakt jeho tela s magicky aktívnym prvkom, aby bol čo najúčinnejší: v Gemeri pri liečení priesti prevliekali nahé dieťa cez štrbinu v rozštiepenom kmeni mladého duba. Nahé telo, jeho časť, slúžilo aj ako magický prostriedok: aby sa ošípané pri pasení nerozbiehali, mala si ich majiteľka pri prvom výhone v roku trikrát sadnúť holým zadkom na pasienok. Z vnímania zadku či pohlavných orgánov ako odpudivých častí tela a z chápania obnaženia tela ako nevhodného, hriešneho konania vychádzalo používanie nahoty pri zaháňaní zlých síl (požiar, cholera a iné). Pozitívny význam mala predstava o prenose plodivej, liečivej sily z pohlavných orgánov na iné objekty dotykom: na západe Slovenska si ženy pri sadení kapusty i siatí ľanu zdvihli sukňu a sadli na zem, aby mali dobrú úrodu; na Horehroní pri liečení slintačky matka utierala dieťaťu ústa spodnou sukňou.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: priesť, cholera, slintačka, oheň, magické úkony, strom
Literatúra: Horváthová, E.: Predstavy o prírode. In: Horehronie II. Kultúra a spôsob života ľudu. Zostavil J. Mjartan a E. Plicková. Bratislava 1974, 323-339.