Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

Morena

Vynášanie Moreny. Veličná (okr. Dolný Kubín), 1974. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: E. Siegelová

(Muriena, Smrť, Hejhana, Kyselica, Kyseľ, Baba)

figurína ženy, symbol zimy, smrti. Zhotovila sa zo slamy, ktorou sa obalil drevený kríž, a obliekla do miestneho odevu. Spievajúce dievčatá ju nosili po dedine, za dedinou ju rozobrali alebo spálili, roztrhali, hodili do vody, zahádzali kamením a s krikom bežali späť do dediny. Na Spiši, v Šariši, Above a Tekove sa tým obrad končil. Inde jedno z dievčat (kráľovnú) obliekli do šiat z figuríny a po domoch vyberali vajíčka, slaninu alebo iné naturálie na spoločnú hostinu s mládencami. Na strednom a východnom Slovensku sa vynášanie Moreny konalo na Smrtnú nedeľu, v západných a južných regiónoch Slovenska na Kvetnú nedeľu. Podľa poverových predstáv sa vynesením a zničením Moreny mala magicky privolať jar. Piesne spievané na celom území Slovenska pri vynášaní symbolickej zimy patria k najstaršej vrstve obradových piesní. Prvé správy o obrade sú zo 16. storočia. Aktérmi boli dospelí obyvatelia, neskôr ich vystriedali dievčatá. Od 30. rokov 20. storočia obrad postupne zanikal, na jeho inovácii sa v niektorých lokalitách podieľajú záujmové združenia či folklórne skupiny.

Autor: Eleonóra Klepáčová

Pozri aj: letečko, Smrtná nedeľa, obchôdzky, Kvetná nedeľa, vajce, slanina, hostina, smrť
Literatúra: Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986, 157-174.
Klepáčová, E.: Jarné obchôdzky. In: Etnografický atlas Slovenska. Bratislava 1990, 79.
Krekovičová, E.: Ľudová pieseň. In: Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry. Bratislava 2000, 315.