Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

mora

(gnava, hnetuch, prilíhač, mara, mura, nora, sedielko, sedlisko, zmora)

poločlovek-polodémon; živá osoba s vrodenými alebo získanými nadprirodzenými schopnosťami a vlastnosťami; bytosť dusiaca, gniaviaca, prípadne i cicajúca krv spiacemu človeku; zosobnená príčina chorôb. V poverových predstavách najčastejšie žena, z ktorej v noci vychádzala duša a ktorá vo zvieracej podobe (ropucha, mačka, myš, mucha) alebo v podobe predmetov (steblo slamy, biela srsť, jablko, kosť, črevá), prípadne len ako beztvará ťažoba dusila a gniavila spiaceho, prípadne mu cicala krv. Prejavmi bola podobná alebo celkom splývala s predstavou o upírovi. Menej rozšírená bola jej predstava ako zhmotnenej sexuálnej túžby dievčat, ktoré v podobe tiaže navštevovali objekty svojich citov. Podľa ľudových vysvetlení morou mohol byť človek už od narodenia (siedma dcéra v rodine, človek narodený s dvoma srdcami), alebo sa ňou mohol stať priestupkom voči zaužívaným zvykovým normám (nesprávne pokrstené alebo po odstavení znova pridájané dieťa). Na severovýchode Slovenska sa pôvod mory odvodzoval z duší ľudí, ktorí nemôžu nájsť po smrti pokoj (vrahovia, nekrstené deti, zvaní aj nečistí mŕtvi).

Autor: Tatiana Cibulová

Pozri aj: duša, mačka, upír, žaba
Literatúra: Horváthová, E.: Zvykoslovie a povery. In: Slovensko, Ľud II. Bratislava 1975, 1031-1043.
Melicherčík, A.: Slovenský folklór. Chrestomatia. Bratislava 1959.
Horváthová, E.: Tradičná duchovná kultúra. In: Michálek, J. a kol.: Ľud Hornádskej doliny. Košice 1989, 281-285.