Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

minca

platidlo z kovu v tvare kruhu. Ako zjavne hodnotný predmet bola vhodným obetným darom a symbolom bohatstva, vďaka materiálu a tvaru sa používala ako magický prostriedok. Minca vložená do prvého kúpeľa dieťaťu, do perín novomanželom či do základov domu mala zabezpečiť dostatok peňazí, kladená pod obrus na štedrovečernom stole mala zamedziť nedostatku. Funkciu obetného daru mala minca uviazaná do košieľky dieťaťa po poslednom dojčení (na juhozápadnom Slovensku bol groš v košieľke zaviazaný 14 dní, kým dieťa nezabudlo na cicu, potom sa dal žobrákovi), vhodená do studne na Štedrý večer, do rieky cestou z úspešného jarmoku, vložená do prvej vyoranej brázdy. Pri liečení lišaja mincu naň priviazali, aby sa zamedzilo jeho rozšíreniu, alebo slúžila na prenesenie choroby; zaťažovali sa ňou viečka zomretého, dávala sa mu do ruky alebo do vrecka na cestu na druhý svet. Spomienka na vysokú hodnotu mincí z drahých kovov (dukáty, toliare) sa zachovala v rozprávkach a historických povestiach.

Autor: Katarína Popelková

Pozri aj: magické prostriedky, zvyky pri stavbe domu, záhrobie, obetiny, had, štedrovečerný stôl, lišaj, smrť, pohreb, kruh, choroba, vred
Literatúra: Horváthová, E.: Zvyky a obrady. In: Hont : Tradície ľudovej kultúry. Zost. J. Botík. Banská Bystrica 1988, 468-548.
Horváthová, E.: Pracovné zvykoslovie. In: Horehronie II. Ed. J. Mjartan. Bratislava 1974, s. 292.