Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

meniny

(mať mena)

sviatok osobného mena pripadajúceho na určitý kalendárny deň. Pôvodne boli v kalendári len mená biblických osôb a svätcov. Oslava menín sa začala rozvíjať najprv vo vyšších spoločenských vrstvách a v mestskom prostredí. V 19. storočí si niektorí národovci posielali pri príležitosti menín blahoželania. Na vidieku sa v minulosti meniny neoslavovali, alebo iba najrozšírenejšie mená – Jozef, Ján, Štefan, Anna, Katarína, keď sa konali aj tradičné zábavy. Napríklad v Závadke nad Hronom nosili Annám k meninám prázdne balíky a kytice zo žihľavy. Na Štefana chodili betlehemci najmä do rodín, kde mali Štefana, oslávenca priviazali k stolcu a musel sa vykúpiť. V Lutišiach chlapi zapíjali najrozšírenejšie mená v hostinci alebo chodili spievať a hrať oslávencovi pod oblok. Oslava menín sa rozvinula na dedinách v 50.– 60. rokoch 20. storočia, dnes ju tvorí drobné obdarovanie a pohostenie nielen v rodinách, ale často aj medzi priateľmi a spolupracovníkmi. V predškolských a školských zariadeniach je zvykom priniesť na meniny spolužiakom sladkosť. Mená v kalendári sa na Slovensku aktualizujú podľa frekvencie ich výskytu.

Autor: Zuzana Beňušková

Pozri aj: dar, kalendár, svätci, Jozef, Štefan, Anna, Katarína
Literatúra: Ravenská, Ž.: Meniny, In: Dennica, 8, 1905, 129-135.
Teslík, J.: Vinše a blahopriania pre malé a veľké. Novoročné, meninové, vianočné a svadobné. Uhorská Skalica 1908.