Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

máj

Postavené máje. Láb (okr. Malacky), 1953. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: F. Hideg

(háj, hájik, májik)

1. názov jedného z kalendárnych mesiacov;

2. vysoký listnatý alebo ihličnatý strom s kmeňom očisteným od kôry, s korunou bez ozdôb alebo ozdobenou stuhami, šatkami, fľaškou pálenky. Stavia sa pred kostol, verejné budovy či domy dievčat v predvečer 1. mája alebo pred Turícami. V antike staroveké národy dávali pred 1. májom na domy a hospodárske budovy stromčeky na ochranu pred zlými duchmi a chorobami. V stredovekej Európe ho stavali pred kostol, radnicu ako prejav úcty a žičlivosti, od 15. storočia aj pred domy dievčat. Obyčaj sa z hľadiska formy i významu vykryštalizoval do troch všeobecnejších podôb (s miestnymi variantmi): a) máj staval mládenec dievčaťu, o ktoré mal vážny záujem; b) máje spoločne stavali mládenci všetkým dievčatám, ktoré dovŕšili podľa miestneho úzu vek dospelosti; c) máje stavali všetkým dievčatám, ale ak malo dievča svojho mládenca, jej máj sa od iných odlišoval (výzdobou, odlišným druhom a výškou stromu), alebo ich mala dva. Stavanie májov rozšírené na celom Slovensku patrilo do okruhu obyčajov v mesiacoch máj – júl, keď bola zeleň hlavným obradovým a magickým prostriedkom. Dodnes je všeobecne rozšírené stavať len obecný máj. Rozptýlene sa udržuje obyčaj stavať máje dievčatám, mládencom sa za ne platí podľa miestnych tradícií;

3. názov pre letečko;

4. názov pre briezku upevnenú na hrubej stavbe domu.

Autor: Viera Feglová

Pozri aj: zeleň, magické prostriedky, kostol, letečko, strom, pálenka, Turíce, zvyky pri stavbe domu
Literatúra: Neumanová, T.: Tradičné výročné zvyky. In: Vajnory. Vlastivedná monografia. Bratislava 1978, 206.
Horváthová, E.: Zvykoslovie a povery. In: Slovensko. Ľud – II. časť. Bratislava 1975, 985-1030.