Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

magické úkony

činnosti vykonávané na princípe mágie so zámerom ovplyvniť zdravie, osobný, rodinný, hospodársky život a prírodu. Tvorili podstatnú zložku čarov, obradov, liečebných praktík a veštieb. Používali sa pri nich magické prostriedky získané presne určeným spôsobom a na určenom mieste, spravidla sa dodržiaval presný čas (určitá fáza mesiaca, prvé jarné hrmenie a iné) i miesto realizácie (napríklad tam, kde slnko nezasvieti, na prahu domu). V rámci jednej skupiny týchto úkonov sa očakávaný výsledok dosiahol bez uškodenia inej osobe: aby sa privolal dážď, museli dievčatá nabrať do úst vodu, prekročiť tri potoky a vodu vypustiť na žeravé uhlíky (Gemer). V druhej skupine sa cieľ dosiahol na úkor iných: aby gazdiná preniesla časť znášky vajec cudzích sliepok na vlastné, vložila na Štedrý večer do kurína triesky z dreva nazbierané v cudzom dvore pri kláte. Pri úkonoch zameraných na liečenie mali významnú úlohu magické čísla a presne určený spôsob správania, napríklad prežehnávanie sa, modlenie či mlčanie: pri liečení urieknutého dieťaťa žena hádzala pri ňom žeravé uhlíky do nádoby s vodou, rátala od desiatich nazad do jednej, pomodlila sa otčenáš, potom uhlenkovou vodou dieťa umyla na čele a niekoľko kvapiek mu nakvapkala do úst (juhozápadné Slovensko).

Autor: Katarína Popelková

Pozri aj: čarovanie, veštenie, magické čísla, mlčanie, magické prostriedky, mágia, liečebné praktiky, urieknutie, Štedrý večer
Literatúra: Kosová, M.: Magické usmrcovanie protivníka na diaľku. (Rozbor úkonu imitačnej mágie.) In: Slovenský národopis, roč. 21, 1973, 513-533.
Horváthová, E.: Zvykoslovie a povery. In: Slovensko. Ľud – II. časť. Bratislava 1975, 985-1030.
Václavík, A.: Podunajská dedina v Československu. Bratislava 1925, 264.