Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

mágia počiatku

pomyselný princíp, v zmysle ktorého začiatok určitého procesu ovplyvní jeho priebeh, a najmä výsledok. Dôraz sa kládol buď iba na začiatok ovplyvňovaného procesu s tým, že jeho počiatočná podoba mala ovplyvniť podobu celej udalosti (napríklad manželstva, priebehu konkrétneho dňa, roka a podobne). Alebo sa kládol dôraz na istý časový úsek (konkrétna časť dňa, určité dni roka, etapa lunárneho cyklu), ktorý mohol byť osobitne priaznivý alebo nepriaznivý pre začatie určitej činnosti, a tým aj pre jej výsledný efekt. V tradičných predstavách malo zmysel pri významných činnostiach zabezpečiť ich dobrý priebeh riadením vlastného správania (pred dlhšou cestou nestúpiť na prah, vykročiť pravou nohou), obeťami (pri prechode cez prvý potok hodiť do vody smidku chleba) i úkonmi (pred začatím spoločného pasenia dobytka pastier nakreslil prútom na zemi kruh a do kružnice zapichol drevené kolíky, aby stádo držalo pohromade). Mágia počiatku sa vzťahovala aj na poradie objektov, s ktorými prišiel človek do kontaktu: prvý objekt, ktorý človek za vymedzených okolností zazrel, počul, stretol či uchopil ako prvý, mohol mať funkciu vešteckého znamenia alebo prostriedku na získanie želaného cieľa. Prvotnosti sa magický charakter pripisuje dodnes jednak v celom priebehu života, jednak v rozličných činnostiach človeka: prvý deň v novom zamestnaní, prvý vypadnutý mliečny zub dieťaťa, prvé šaty pre dievča a podobne.

Autor: Katarína Popelková

Pozri aj: agrárna mágia, prosperitná mágia, dni týždňa, obetiny, magické úkony
Literatúra: Feglová, V.: Kalendárne obyčaje. In: Slovensko : Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 190-214.
Horváthová, E.: Zvykoslovie a povery. In: Slovensko. Ľud – II. časť. Bratislava 1975, 985-1030.
Feglová, V., Jakubíková, K.: Rodinné obyčaje. In: Slovensko : Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 215-236.