Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

mačka

Zakliatie bohatej panej na mačku sa stalo motívom slovenskej fantastickej rozprávky Pani Mačička. Ilustrácia Ľ. Fullu v knižnom vydaní Slovenské rozprávky II. Bratislava 1970. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Reprodukcia: V. Gosiorovský

1. drobný dravec (z čeľade s latinským názvom Felidae) chovaný ako domáce zviera na chytanie hlodavcov. V tradičných predstavách symbol zla, nepoddajnosti. Ešte začiatkom 20. storočia bola napríklad rozšírená viera, že pomocou kosti z mačky sa človek stane neviditeľným. Podľa slovenských poverových rozprávaní sa strigy (bosorky) premieňali na mačky a stretávali sa o polnoci na krížnych cestách či na mostoch nad potokmi. Ak niekto zranil či udrel strigu premenenú na mačku, po nadobudnutí ľudskej podoby jej ostali viditeľné zranenia. Strigy v podobe mačky odoberali kravám mlieko (na Spiši i v Honte sa verilo, že ako mačky vnikali na Veľký piatok do maštalí), ale aj inak škodili ľuďom. Preto sa cudzie mačky z dvora odháňali. Správanie mačky sa vykladalo ako veštba a predpoveď: keď chodila v noci po streche, malo byť pekne; na koho sa pri umývaní pozerala, mal v ten deň plakať; ak ležala v strede izby na chrbte alebo sedela v obloku, mal v dome niekto zomrieť;

2. zariadenie zamedzujúce pretočenie oja so záprahom pri prevrátení voza s jarmovým záprahom.

Autor: Katarína Popelková

Pozri aj: striga, jarmo, stridžie dni, zvyky pri stavbe domu, predpoveď, predzvesť, magické prostriedky, liečebné prostriedky, krížne cesty
Literatúra: Horváthová, E.: Materiály zo zvykoslovných a poverových reálií na Hornom Spiši. In: Slovenský národopis 1972, č. 3, 484-503.
Horváthová, E.: Príroda v svetonázorových predstavách slovenského ľudu. In: Studia academica slovaca, 6, 1977, 161-176.
Horváthová, E.: Tradičná duchovná kultúra. In: Michálek, J. a kol.: Ľud Hornádskej doliny. 233-294.