Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

lišaj

choroba kože, prejavujúca sa červenými páliacimi alebo drsnými svrbiacimi plochami. Podľa tradičných názorov ho spôsobovala nečistota, alebo sa na ľudí prenášal zo zvierat. V okolí Trenčína považovali mokrý a suchý lišaj aj za hostec z ostrej krvi. Ak bol lišaj spojený s predstavou démona sídliaceho v tele, obkrúžili ho uhlíkom, lápisom, ihlou a podobne, aby sa nešíril. Zariekaním – napríklad Lišaj, lišaj, dnes si ako misa, zajtra ako list, pozajtra ako ništ – v čase prechodu Mesiaca k novu ho zmenšovali. V Šariši ho odháňali prikladaním vlastných alebo detských výkalov. Lišaj často natierali močkou, rosou z okna, slinami nalačno, kolomažou, kobylím mliekom, šťavou z lastovičníka. Postihnutí sa umývali v odvaroch rastlín, v Gemeri aj v hostečných studničkách. Lišaj vo vlasoch, ako v Gemeri nazývali prašivinu, liečili umývaním v potoku na Veľký piatok a v odvare z ovsenej slamy.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: hostec, démon, kruh, zariekanie, výkal, rosa, Veľký piatok, čistenie studničiek
Literatúra: Čižmář, J.: Lidové lékařství v Československu 2. Praha 1946.
Fándly, J.: Zelinkár. Martin 1978.
Jakubíková, K.: Ľudové liečenie. In: Zamagurie. Národopisná monografia oblasti. Zostavil J. Podolák. Košice 1972, 263-269.