kukučka
1. (latinsky Cuculus L.) hmyzožravý vták ohlasujúci sa zvukom ku-ku. Podľa tradičných predstáv, keď kukučka kukala v lese skôr než sa zazelenal, mal byť neúrodný rok. Pri prvom počutí kukučky v roku dievčatá podľa počtu zakukaní určovali, o koľko rokov sa vydajú. Starší ľudia tak zisťovali, koľko rokov sa ešte dožijú. V akej situácii sa človek nachádzal, keď prvý raz v roku počul kukučku (mal pri sebe veľa, málo alebo nijaké peniaze, bol sýty alebo hladný, začínal prácu a podobne), tak sa mu malo dariť po celý rok. Ak vtedy vyslovil želanie, malo sa mu splniť. Po letnom slnovrate sa vraj kukučka zmenila na sokola rároha;
2. drevená, jednodierková píšťala, dlhá 140–200 mm a s priemerom 30–60 mm (kukačka). Napodobňovala volanie kukučky. Poľovníci na severe Slovenska ju používali ako vábničku;
3. nástroj na zdobenie keramiky (gurgula);
4. tradičný názov strofických tancov.
Autor: Juraj Zajonc
Pozri aj: | vtáky, predpoveď, píšťaly, keramika, slnovrat, ochranné predmety |
---|---|
Literatúra: | Holuby, J. Ľ.: Národopisné práce. Zostavil J. Mjartan. Bratislava 1958. Horváthová, E.: Predstavy o prírode. In: Horehronie II. Kultúra a spôsob života ľudu. Zostavil J. Mjartan a E. Plicková. Bratislava 1974, 323-339. Horváthová, E.: Tradičná duchovná kultúra. In: Michálek, J. a kol.: Ľud Hornádskej doliny. Košice 1989, 233-294. |