Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

krv

červené kvapalné tkanivo zabezpečujúce rozvádzanie kyslíka a živín a odvádzanie splodín v telách živočíchov. V tradičnej kultúre sú vedomosti a predstavy o nej, i ona sama, zastúpené v liečebných a magických praktikách. Napríklad zakrvavenú handru použitú pri miškovaní žrebcov na juhozápadnom Slovensku odkladali, lebo pomáhalo, keď ňou utierali urieknuté dieťa. Krv z hrebeňa čierneho kohúta, zarezaného na prahu izby, dávali v Honte vypiť ťažko chorému vo viere, že jeho život získajú výmenou za smrť kohúta. Žena v období menštruačného krvácania bola podľa tradičných predstáv v magickom zmysle nečistá, mala sa preto držať v ústraní. Ešte do polovice 20. storočia bola bežná predstava, že výsledky prác vtedy vykonaných nemajú trvanlivosť; neodporúčalo sa napríklad zavárať ovocie, piecť či presádzať rastliny. Krv z prvej menštruácie mala zabrániť tvorbe pieh, vyrážok a škvŕn na pleti. Menštruačná krv (ženský kvet) bola všeobecne známy magický prostriedok v ľúbostných čaroch.

Autor: Katarína Popelková

Pozri aj: kohút, čemer, púšťanie krvi, nápoj lásky, smrť, démon, magické úkony, liečebné praktiky
Literatúra: Jakubíková, K.: Ľudové liečenie. In: Zamagurie. Národopisná monografia oblasti. Zost. J. Podolák. Košice 1972, 263-269.
Václavík, A.: Podunajská dedina v Československu. Bratislava 1925, 264.
Horváthová, E.: Zvyky a obrady. In: Hont. Tradícia ľudovej kultúry. Banská Bystrica 1988, 479.