Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

kominár

Masky kominárov z fašiangového sprievodu. Borský Peter (okr. Senica), 1989. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: H. Bakaljarová

(kochniar)

osoba zabezpečujúca čistenie a opravu komínov. Kominárstvo ako zamestnanie vzniklo z bezpečnostných dôvodov vo väčších európskych mestách už v stredoveku, na území Slovenska sa spomína od 17. storočia. V európskej kultúre je kominár symbolom šťastia: ak sa ho človek dotkne tromi prstami, alebo ak sa drží gombíka na svojom odeve pozerajúc na kominára, splní sa mu želanie; jeho novoročný vinš sa má splniť. Základom týchto povier je zrejme povaha práce kominárov – na jednej strane to bola reálna preventívna protipožiarna ochrana obydlí a majetku, na strane druhej prichádzal kominár do styku s ohňom, dymom a sadzami, teda s magickými očistnými prvkami, o ktorých sa verilo, že odpudzujú zlo a tým vytvárajú priestor pre dobro a šťastie. Patrónom kominárov bol svätý Florián. V niektorých mestách (napríklad v Levoči, Brezne) kominársky majster slávnostne otváral fašiangovú plesovú sezónu. V dedinskom prostredí sa do súčasnosti ako maska vyskytuje vo fašiangovom sprievode. S jeho vyobrazením (často spolu s ďalšími symbolmi šťastia ako štvorlístok, podkova alebo prasiatko) sa možno stretnúť na novoročných blahoželaniach a v kalendároch. Figúrka kominára sa používa ako amulet pre šťastie.

Autor: Eva Riečanská

Pozri aj: amulet, fašiangy, Florián, kalendár, kominárstvo, komín, maska, metla, očistná mágia, oheň, povery, vinš
Literatúra: Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.
Špiesz, A.: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava 1972.