kohút
samec kury domácej z rodu hrabavcov (latinsky Galliformes) patriaci na Slovensku k doma chovaným zvieratám. V tradičných predstavách sa mu pripisovala ochranná a veštecká funkcia, symbolizoval i plodnosť a bojovnosť. Jeho zobrazenie bolo časté v ľudovom výtvarnom umení i folklóre. Ako symbol plodnosti zvykli kohúta darovať pri narodení dieťaťa a pri svadbách, bol tiež obradovým jedlom. Kohútie kikiríkanie ohlasovalo začiatok dňa a malo zahnať démonov noci (kohút zaspieval a čert sa hneď na kolomaž rozlial). Jeho drevené a kovové plastiky dávali kalvíni na veže a štíty domov na ochranu pred požiarom, s ktorým sa stotožňoval červený kohút (červený kohút sa mu dostal na strechu). Zo správania alebo aj farby kohúta sa odvodzovali predpovede a veštby: ak vyletel na plot, malo byť pekne, ak hrabal na hnoji alebo veľa kikiríkal, malo pršať; kikiríkanie pred dverami predpovedalo zvadu v dome, trojnásobné kikiríkanie na pravé poludnie smrť gazdu; biely kohút odháňal hlodavce, čierny ochraňoval dom pred požiarom.
Autor: Katarína Popelková
Pozri aj: | oheň, predpoveď, dar, revenant, upír, démon, čert, zvyky pri stavbe domu, veštenie, kurín, vajce |
---|---|
Literatúra: | Horváthová, E.: Zvykoslovie a povery. In: Slovensko. Ľud – II. časť. Bratislava 1975, 985-1030. Bednárik, R.: Duchovné základy ľudového staviteľstva. Martin 1944. |