Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

jedlo pre zomretých

jedlá a nápoje, ktoré sa voľne alebo v nádobách vkladali do hrobu pri pohrebe, alebo sa v určený čas prichystali pre dušu mŕtveho v dome či na hrobe. Súviseli s pretrvávaním predkresťanskej viery v posmrtný život duše, v potrebu pravidelného kŕmenia a napájania mŕtveho či jeho duše; ich výskyt v hroboch dokázali archeologické nálezy datované do stredoveku. U Slovanov sa konávala na hrobe spoločná hostina spojená s obeťami zvierat. Ohlasy tohto javu obsahuje aj etnografický materiál zo Slovenska. Verilo sa, že mŕtvy sa príde posilniť v prvé tri noci po pohrebe, na Štedrý večer alebo Troch kráľov. Pripravoval sa preňho na stôl chlieb, voda a podobne. Mladšou formou je predstava o nehmotnej duši, ktorá sa v určený čas posilní vodou a po stole rozsypanou múkou a zanechá v nej stopy svojej prítomnosti blahodarne vplývajúcej na hospodársku prosperitu. V niektorých oblastiach (okolie Trnavy) sa rodina mŕtveho na siedmy, deviaty alebo štrnásty deň zišla na posedenie spojené s obradným pohostením, alebo sa v týchto termínoch podával obed pre žobrákov (okolie Trnavy).

Autor: Ľubica Chorváthová

Pozri aj: Štedrý večer, Traja králi, duša, obetiny, kult predkov
Literatúra: Chorváthová, Ľ.: Spomienkové slávnosti mŕtvych a výskum ich životnosti (návrh metodologického postupu). In: Národopisné informácie, 1980, č. 1, 237-245.
Chorváthová, Ľ.: Smrť. In: Etnografický atlas Slovenska. Bratislava 1990, 74, mapy 17-24.
Murko, M.: Stolování na hrobech (Das Grab als Tisch). In: Horák, J. (ed.): Rozpravy z oboru slovanského národopisu. Praha 1947, 215-328.