Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

hluk

Detail veľkonočného rapkáča. Pichne (okr. Humenné), 1974. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: M. Hvizd

zhluk zvukov; v tradičnej kultúre magický prostriedok na zaháňanie a ochranu pred zlými silami, duchmi, démonmi. Vyvolávanie hluku (kričanie, trúbenie, rapkanie, plieskanie bičom, búchanie, zvonenie, streľba, spev) bolo súčasťou kalendárnych obyčajov, obradov prechodu, pracovných etáp, keď sa predpokladala zvýšená aktivita zlých síl a potreba ochrany. V poverových predstavách malo ich zahnanie vyvolať prosperitu, plodnosť či zdravie. Pastieri boli zmluvne zaviazaní plieskať bičmi, trúbiť po dedine a na krížnych cestách na stridžie dni, pri prvom výhone dobytka. Noční hlásnici trúbením a spevom zariekali negatívne sily v nočných hodinách. Ochranu pred démonmi zabezpečovalo pri návrate z krstu a pri čepčení nevesty rozbitie hlineného hrnca; po úmrtí aj klopanie, búchanie na stajňu, úle (aby si dobytok a včely nevzal zomretý so sebou). Zvonenie zvonov bolo prostriedkom na rozháňanie búrky a krupobitia, ktoré podľa povery spôsobuje čert, černokňažník. Vo väčšine obyčajových situácií malo vyvolávanie hluku zahmlený cieľ, pôvodný ochranný zmysel upadol do zabudnutia, zdôrazňovali sa pozitívne účinky. Hlukom sa odháňala aj škodná zver, hlodavce a hmyz z polí a príbytkov.

Autor: Viera Feglová

Pozri aj: bič, Biela sobota, čepčenie, fašiangy, hlásnik, hmyz, krupobitie, černokňažník, čert, krížne cesty, pastier, rapkáč, smrť, stridžie dni, búrka, úľ, výhon
Literatúra: Horváthová, E.: Výročné a príležitostné zvyky. In: Mjartan, J. (ed.). Horehronie II. Bratislava 1974, 285.
Feglová, V., Leščák, M.(zost.): Pramene k tradičnej duchovnej kultúre Slovenska. Bratislava 1995.