Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

hlas

ľuďmi a zvieratami vydávaný zvuk. Vzdialenosť, na ktorú ho počuť, je tradičná dĺžková miera. Podľa starších predstáv bol hlas súčasťou človeka či iného živého tvora, preto sa mu pripisoval aj magický význam. Ak sa človek ohlásil svetlonosovi, víle, vodníkovi či strige, ktorí napodobnili známy hlas, získali nad ním moc. Hlas mohol znemožniť účinnosť niektorých magických úkonov, preto sa pri nich muselo mlčať. Hlas niektorých zvierat a vtákov bol považovaný za veštbu či proroctvo (orákulum): hlas kohúta zaháňal upírov, revenantov a démonov, hlas kuvika oznamoval prítomnosť smrti.

Autor: Katarína Popelková

Pozri aj: hluk, magické úkony, mlčanie, vtáky, revenant, upír, kohút, víla, vodník, svetlonos, striga, miery a váhy, démon, dĺžkové miery
Literatúra: Horváthová, E.: Zvykoslovie a povery. In: Slovensko. Ľud – II. časť. Bratislava 1975, 985-1030.
Horváthová, E.: Príroda v svetonázorových predstavách slovenského ľudu. In: Studia academica slovaca, 6, 1977, 161-176.