Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

dvojčatá

(blížence, dvojňata, bližňata)

dve deti jednej matky narodené spolu, rovnakého alebo opačného pohlavia. V tradičnej kultúre Slovenska boli kvôli zriedkavosti vnímané ako neprirodzený jav, vzťah k nim bol skôr odmietavý a rodičia sa za ne hanbili. Mali sa narodiť v domácnosti, kde sa dva chleby spiekli v peci dovedna, žene, ktorá zjedla zrastené ovocie, niesla pod pazuchou dva rovnaké nástroje (napríklad piesty) alebo vyhnala žobráka zo svojho domu. Narodenie dvojčiat sa predpokladalo u tehotnej, ktorá mala brucho viditeľne rozdelené jarkom. Aby mladucha nemala dvojčatá, na okolí Nitry jej dávali na sobáš strúčik cesnaku. V predstavách o ohni sa zachovala viera v magicko-ochrannú schopnosť dvojčiat: priestor, ktorý oborajú muži-dvojčatá s párom volov-dvojčiat, bude chránený pred požiarom. Rozdelené a napriek rozličným protivenstvám opäť nájdené dvojčatá sú častým motívom čarovných rozprávok.

Autor: Katarína Popelková

Pozri aj: búrka, tehotenstvo, žobrák, cesnak, mor
Literatúra: Mjartan, J.: Hornonitrianske zvyky pri narodení. In: Horná Nitra 6. 1974, 53-88.
Jakubíková, K.: Duchovná kultúra ľudu. In: Zamagurie. Národopisná monografia oblasti. Zost. J. Podolák. Košice 1972, 204.
Párička, J.: Povery a čary z Koštian. In: Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti, roč. 8, 1903, 170.