Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

dožinky

Čelo sprievodu s vencami počas oslavy dožiniek v obci Horné Sŕnie (okr. Trenčín), 1971. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave

(obžinky)

slávnosť po skončení žatvy. Pôvod majú v predkresťanských dobách, keď sa hospodárska prosperita pripisovala nadprirodzeným silám. Bohatstvo roľníckych hospodárstiev v nasledujúcom roku mali v magickom zmysle zabezpečiť úkony pri každom zbere zrelého obilia: posledné klasy sa nechávali na poli, posledný snop mal byť veľký a ťažký; z najkrajších zožatých klasov sa uplietla kytica alebo dožinkový veniec a zrno z neho sa zvyklo na jar primiešať do osiva. Funkcia dožiniek sa postupne z magickej zmenila na ďakovnú a oslavnú. Na väčších súkromných hospodárstvach Slovenska ešte v polovici 20. storočia po skončení žatevných prác najatí ženci a žnice takýto veniec priniesli alebo priviezli na ozdobenom voze so spevom pred gazdov dom a slávnostne ho odovzdali. Gazda všetkých účastníkov žatvy pohostil a veniec zavesil pod strechu domu, kde zostal do jari. V druhej polovici 20. storočia po kolektivizácii súkromného poľnohospodárstva na Slovensku usporadúvali dožinky obecné jednotné roľnícke družstvá v prvú septembrovú nedeľu. Takýto základ mali aj dožinky centrálne organizované v jednotlivých krajoch či celoslovenské dožinkové slávnosti v meste Nitra.

Autor: Táňa Štibrányiová

Pozri aj: agrárna mágia, dožinkové piesne, dožinkový veniec, žatva
Literatúra: Feglová, V.: Roľnícke obyčaje [Komentár ]; Žatevné obyčaje [Mapa č. 26]. Kapitola XIII. In: Etnografický atlas Slovenska, Roľnícke obyčaje. Bratislava 1990, 81.

galéria