Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

deň

doba, za ktorú sa Zem otočí okolo vlastnej osi; časová jednotka dvadsiatich štyroch hodín. Na odlíšenie jednotlivých jeho častí sa využívali pozorované zmeny sily slnečného svetla a polohy nebeských telies. Tie sa odrazili v pomenovaniach konkrétnych častí dňa – brieždenie, svitanie, východ slnka, ráno, predpoludnie, pravé poludnie, poludnie, popoludnie, predvečer či podvečer, západ alebo spočívanie slnka, zmrákanie, večer, noc, polnoc, hlboká noc. Striedanie dňa a noci, svetla a tmy sa v tradičných predstavách spájali s protikladnými účinkami dobra a zla, šťastia a nešťastia, radosti a smútku. Po zotmení a v noci sa aktivizovali zlé sily, ktoré neznášali hluk a človek musel dodržiavať rozličné zákazy, aby ho neohrozili. Magickým časom boli polnoc, poludnie, východ či západ slnka, ktoré rozlične súviseli s aktivitou dobrých i zlých nadprirodzených síl a mohli zásadne umocniť pôsobenie vtedy vykonávaných magických praktík.

Autor: Katarína Popelková

Pozri aj: Slnko, Mesiac, hviezda, svetlonos, víla, poludnica, zariekanie, hluk, ochranné predmety, strašidlo, magické úkony
Literatúra: Horváthová, E.: Zvykoslovie a povery. In: Slovensko. Ľud – II. časť. Bratislava 1975, 985-1030.
Holuby, J. Ľ.: Národopisné práce. Zost. J. Mjartan. Bratislava 1963.