Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

čistenie studničiek

Poľná studnička – vodný prameň s dreveným žliabkom udržiavaný pred zašpinením a zničením, spoločne využívaný na napájanie dobytka i pitie ľudí počas poľných prác. Švermovo (okr. Banská Bystrica), 1958. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: M. Markuš

čistenie povrchových prameňov, ktoré patrilo medzi tradičné jarné povinnosti skupiny mladých slobodných mužov. Popri praktickom význame možno tento akt spájať s pozostatkom starších úkonov obetovania studničkám a prameňom, doložených v Uhorsku kráľovskými zákazmi v 11. storočí, a s kultovou úctou k vode ako jednému z prírodných živlov. Na území Slovenska sa verilo, že vyčistenie studničky zabezpečí človeku zdravie a chotáru dostatok vlahy; studnička vyčistená vdovou nemala nikdy vyschnúť (Horehronie); špeciálne sa sledovalo čistenie prameňov, ktorých voda mala priaznivé liečivé účinky na kožné choroby (hostečná studnička). Čistenie studničiek ako zvyk pretrvalo do medzivojnového obdobia. V jednotlivých regiónoch sa líšilo záväzným termínom, dokedy ho bolo treba vykonať (do sviatku Turíc, do Veľkej noci, do Jána Krstiteľa), i formou odmeny pre mládencov za túto činnosť (naturálie od obyvateľov dediny, pohostenie richtárom).

Autor: Katarína Popelková

Pozri aj: voda, hostec, vdova, vdovec, obetiny, Ján Krstiteľ, Turíce, Veľká noc
Literatúra: Horváthová, E.: Duchovná kultúra. In: Horehronie. Ed. J. Mjartan. Bratislava 1974, 275-287.
Plessingerová, A.: Získávání a užívání vody ve slovenských obcích pod Javorníky. In: Český lid, roč. 50, 1963, č. 4, 193-206.
Horváthová, E.: Príroda v svetonázorových predstavách slovenského ľudu. In: Studia academica slovaca, 6, 1977, 61-176.