Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

banícke obyčaje

Baník pri klopačke zvoláva do práce klopaním hamrikom  na dasku zavesenú na strome. Banská Štiavnica (okr. Žiar nad Hronom), 1958. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: E. Plicková

zaužívané spôsoby správania a konania spojené s baníckou prácou a významnými momentmi života baníkov. V baníckych oblastiach na Slovensku bol známy banícky pozdrav Zdar Boh!, klopanie na baníckej klopačke pri volaní baníkov do práce i zvyky zamerané na ochranu pri práci pod zemou. Spájali sa s vierou v nadprirodzené bytosti, vyžadujúce pod zemou dodržiavanie rôznych ohľadov (v bani sa nesmelo nič živé zabiť, kričať či pískať) a vyprosenie pomoci. Vyvinul sa banícky zvyk spoločnej modlitby pred sfáraním a po vyfáraní, zvyky pri otváraní a konečnom opustení bane, pri jej pomenovaní, slávenie sviatku patróna bane a iné. O zachovávanie baníckych obyčajov dbala aj v spolkoch združená banícka mládež, ktorá sa podľa starých zaužívaných pravidiel riadila pri prijímaní nových členov do svojich radov, ale aj pri zábave. Množstvo obyčajov sa počas storočí sformovalo v meste Banská Štiavnica pod vplyvom poslucháčov tamojšej banskej akadémie (založenej roku 1762). Najznámejší je sprievod mestom, ktorý sa konal pri pohrebe, na banícky sviatok, na Deň baníkov (9. september), nazvaný salamander (svetelný efekt kahancov pripomínal pohyb tohto obojživelníka).

Autor: Katarína Popelková

Pozri aj: banícky folklór, študentské obyčaje, permoník
Literatúra: Vozárová, M.: Banícke dni v Banskej Štiavnici. In: Slovenský národopis, roč. 37, 1989, 303-319.
Hindický, J.: Poriadok, čiže reguly baníckej mládeže v Novej Bani. Banská Bystrica 1970.
Darulová, J.: Ja som baník, kto je viac? K zvykom a obyčajom socio-profesijnej skupiny baníkov z Banskej Štiavnice. In: Subkultúry v meste. Ed. K. Koštialová. Banská Bystrica 2005, 85-94.