Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

zásnuby

(propíjaní, ručníky, rukoviny, oddavanja, prstienkovačka, vence, vera, svatanky)

verejné obradné potvrdenie dohody o uzavretí manželstva. Konali sa po prípravných dohovoroch (priezvedy, pytačky) v predvečer alebo v deň oznámenia sobáša na farskom alebo notárskom úrade (zápis, ohlášky). Už veľkomoravský zákonník uznával stav zasnúbenej dievky (narečenči). Do Tridentského koncilu (1563) sa uznávala platnosť manželstva založeného na zásnubách a potom konzumovaného. Sankciou za zrušenie zásnub bolo uhradenie všetkých výdavkov, vrátenie darov a peňazí in duplo za spoločenskú ujmu. Na Slovensku sa zásnuby konali v dome mladuchy za účasti dospelých príbuzných a susedov. Rodičia ženícha nebývali vždy prítomní. Priebeh riadili zástupcovia rodín (starejší, pytač, oddavač), ktorí prednášali vinše. Dohoda sa potvrdzovala obradovo-právnymi úkonmi – podaním či zväzovaním rúk snúbencov, prípitkom, bozkom a výmenou darov (šatka, ručník, prsteň). Zásnubným darom býval aj koláč, topánky (čižmy), košeľa, šaty, jablko, ratolesť, pierko. Dohoda sa tiež potvrdzovala hostinou. Zásnuby sa zachovávajú aj v súčasnosti ako jediné z predsvadobných jednaní.

Autor: Kornélia Jakubíková

Pozri aj: dar, ohlášky, pierko, prípitok, prsteň, pytačky, starejší
Literatúra: Komorovský, J.: Tradičná svadba u Slovanov. Bratislava 1976.