Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

svadobná noc

(zlatá noc)

prvá noc mladomanželov po sobáši, keď sa mal uskutočniť pohlavný akt s predpokladanou defloráciou mladuchy. Ako právny úkon si vyžadoval účasť svedkov pri uložení mladomanželov na lôžko alebo aj pri vlastnom akte. V tradičnej slovenskej svadbe mladomanželov slávnostne ukladali na lôžko (pokladanie, ukladanka) na záver sobášneho dňa v sprievode hudby, spevu erotických piesní, horiacich sviec a za prítomnosti svadobnej družiny. Staršie údaje uvádzajú aj ukladanie družbu do postele s mladuchou. Svadobnú noc sprevádzali magické úkony s funkciou ochrany (tŕne, sekera pod posteľou, horiace sviece), plodnosti (chlieb, polievanie vodou), zabezpečenia šťastného manželstva (spoločné jedenie jablka). Obyčaj vyzúvať obuv (nevesta ženíchovi alebo navzájom) bol znakom podriadenosti. Po svadobnej noci sa robilo takzvané budenie mladomanželov a niekde aj symbolické zverejnenie zachovania panenstva mladuchy (pitie pálenky zafarbenej na červeno). Skrátením svadby i zjemňovaním mravov ukladanie na lôžko zaniklo. Súčasná liberalizácia pohlavného života pred manželstvom znamená aj zánik významu svadobnej noci.

Autor: Kornélia Jakubíková

Pozri aj: družba, jablko, magické úkony, magické prostriedky, ochranná mágia, plodonosná mágia, panenstvo, sobáš, sekera
Literatúra: Komorovský, J.: Tradičná svadba u Slovanov. Bratislava 1976.