Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

starejšia

Starejšia – svatka – so svadobným koláčom. Žakarovce (okr. Gelnica), 1953. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: F. Hideg

(široká, svatka, zásedka, poprdajna, starostina)

svadobná funkcia vydatej ženy z príbuzenstva mladuchy (najčastejšie jej krstná matka). Starejšia nemala znak svojej funkcie. Jej úlohou bolo sprevádzať a ochraňovať mladuchu (pripravovala ju na sobáš, sprevádzala na ceste, pri hostine), vykonávala aj magické úkony na zabezpečenie jej plodnosti, prosperity, zdravia a šťastného manželstva. Význam mala pri obrade čepčenia mladuchy (zakladala jej čepiec) a pri cirkevnom úvode v kostole, niekde aj pri rozlúčkovom obradnom tanci (vyvádzanie z venca, sviečkový) a pri ukladaní mladomanželov do postele. K jej povinnostiam patrila aj príprava obradového koláča – radostníka – a obdarovanie mladuchy. Nemala právne ani zábavné funkcie. V súčasnosti sa funkcia starejšej už nezachováva.

Autor: Kornélia Jakubíková

Pozri aj: čepčenie, čepiec, magické úkony, svadobní funkcionári, svadobná noc, vádzka, radostník
Literatúra: Jakubíková, K.: Pohlavná a veková stratifikácia v svadobných obyčajach na Slovensku. In: Slovenský národopis, roč. 38, 1990, č. 1-2, 19-27.