Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

Vianoce

kresťanské sviatky na počesť narodenia Krista; pôvodne sviatky zimného slnovratu. 25. december oslavovaný ako deň znovuzrodenia Slnka ustanovila vo 4. storočí kresťanská cirkev za deň narodenia Krista. Podľa starorímskeho vzoru sa začínajú v predvečer sviatku, na vigíliu a trvajú od 24. do 27. decembra (Štedrý deň, Božie narodenie, Štefan, Ján Evanjelista), vianočný cyklus v cirkevnom kalendári však trvá od 24. decembra do 6. januára. V tradičnej kultúre Slovenska vianočné a novoročné obyčaje splynuli. Ich staršia vrstva – magické úkony a zákazy boli zamerané na zabezpečenie prosperity, pozitívne ovplyvnenie prírody, zdravia, života, na veštby a pranostiky, predpovede úrody, vydaja, narodenia, úmrtia. Takýto významový základ mali obchôdzky s maskami, tancami, koledami, vinšami. Prostriedkami na dosiahnutie cieľov bolo aj šibanie, umývanie sa v tečúcej vode, dodržiavanie pôstu a mnohých zákazov. Dôležitú úlohu zohrávala zeleň, najmä vianočný stromček, okolo ktorého sa postupne rozvinul rituál obdarovania. Z kresťanských legiend vychádzajú vianočné hry. Postupným vývojom agrárno-prosperitné úkony v druhej polovici 20. storočia stratili svoj význam. Udržujú sa javy, ktoré potvrdzujú rodinnú súdržnosť, drobné zábavné prejavy veštenia, vinšovanie, koledy, miestami vianočné hry.

Autor: Viera Feglová

Pozri aj: prosperitná mágia, koledovanie, vinšovanie, Slnko, vigília, Štedrý deň, Božie narodenie, Štefan, Ján Evanjelista, obchôdzky, vinšovanie, vianočné hry, zeleň, vianočný stromček, Traja králi, Nový rok
Literatúra: Horváthová, E.: Duchovná kultúra. In: Horehronie. Ed. J. Mjartan. Bratislava 1974, 245-339.
Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.