Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

Traja králi

Koledníci v obci Hubová (okr. Ružomberok), 2000. Prevzaté z Feglová, V.: Zdravie, šťastie, pokoj svätý. Bratislava 2008, 48. Foto: E. Klepáčová

(6. január)

kresťanský sviatok Zjavenia Pána, príchodu biblických mudrcov z východu do Betlehema, aby sa poklonili novonarodenému Ježišovi a obetovali mu zlato, kadidlo a myrhu; deň, ktorým v liturgickom kalendári končí vianočný cyklus. Cestu kráľom podľa legendy ukazovala hviezda. Ich počet a mená biblia neuvádza, až v 14. storočí boli určení ako Gašpar, Melichar a Baltazár. V tradičnej kultúre sú trojkráľové motívy zobrazované v betlehemoch, vianočných hrách a obchôdzkach. Do polovice 20. storočia sa predmety posvätené v tento deň v kostole – voda, krieda, sviečka, cesnak – používali na magickú ochranu pred démonmi a na liečenie; gréckokatolícki a pravoslávni kňazi svätia vodu priamo v potokoch a riekach (jordan voda). V mnohých rímskokatolíckych lokalitách sa dodnes zachováva kňazská koleda, ktorú evanjelická cirkev zakazovala už v 16. storočí. Kňaz obchádza domy a žehná príbytky, kropí ich svätenou vodou, okiadza kadidlom, dvere označí iniciálami mien kráľov G+M+B a príslušným letopočtom. Pôvodne sa uvádzali iniciály C+M+B (z latinského Christus mansionem benedicat – Kristus požehnávaj tento dom). S kňazom kedysi chodili rechtor, kostolník, speváci, miništranti i nosiči vyzbieraných naturálií. S týmto dňom sú späté pranostiky o počasí (Na Tri krále zima stále) a o úrode (Ak je na Troch kráľov jasno, zdarí sa pšenica, ak je mnoho hviezd, bude mnoho zemiakov).

Autor: Viera Feglová

Pozri aj: magické prostriedky, farár, koleda, obchôdzky, svätenie, sväteniny, Vianoce, vianočné hry, cesnak, voda, kostolník, učiteľ, kométa, hviezda
Literatúra: Slivka, M.: Slovenské ľudové divadlo. Bratislava 2002.
Luther, D. (ed.): Masky v ľudovej kultúre. Zborník k Antológii východoslovenského folklóru. Bratislava 1998.